Vyjadrenie používateľov softvéru s otvoreným zdrojovým kódom k Stanovisku Európskej asociácie ITC priemyslu k otázke patentovateľnosti vynálezov implementovaných počítačom

Vyhlásenie
PDF dokument 128 kB

Európska asociácia ITC priemyslu (EICTA) v dokumente Stanovisko Európskej asociácie ITC priemyslu k otázke patentovateľnosti vynálezov implementovaných počítačom vyjadrila svoj postoj k problematike softvérových patentov. V stanovisku odporúča zavedenie plnej patentovateľnosti softvéru a tvrdí, že tento krok je prospešný aj pre rozvoj softvéru s otvoreným kódom (OSS).

Ako aktívni používatelia a tvorcovia softvéru s otvoreným kódom považujeme za svoju povinnosť vyjadriť k týmto názorom svoj odmietavý postoj, a to najmä k tvrdeniam sformulovaným v časti 5 uvedeného dokumentu, v ktorom sa uvádza:

5. Smernica by mala v Európe zaručiť kontinuálny rast softvéru s dostupným zdrojovým kódom

Sofvér s dostupným zdrojovým kódom a patenty vynálezov implementovaných počítačov môžu existovať vo vzájomnej harmónii, čo dokazujú aj minulé roky a skúsenosti z iných odvetví hospodárstva, kde sú komplementárne obchodné modely zohľadňujúce rozdiely medzi spôsobom uplatňovania práv duševného vlastníctva, bežnou praxou. Patentové úrady v Európe, Spojených Štátoch Amerických a v iných krajinách sveta za posledné dve desaťročia udelili desiatky tisícok patentov na vynálezy implementované počítačom. Navrhovaná smernica v tejto tradícii pokračuje.

Dynamický rast hnutia za dostupný zdrojový kód (Open Source Movement) v posledných rokoch dokazuje, že patenty hnutie za dostupný zdrojový kód neohrozujú. Patenty a publikované patenty v skutočnosti v oblasti softvéru s dostupným zdrojovým kódom zohrávajú dôležitú úlohu. Jasným vysvetlením princípov vynálezov implementovaných v softvéri s dostupným zdrojovým kódom dopĺňajú patenty informácie prístupné len vzdrojovom kóde, ktorý je na pojmovej úrovni často príliš zložitý. Patenty teda podporujú ďalší vývoj softvéru.

Veľa súkromných spoločností, univerzít a štátnych výskumných pracovísk aktívne podporujú hnutie za dostupný zdrojový kód a rovnako aktívne žiadajú o udelenie patentov. Je to dôkazom toho, že patenty na vynálezy implementované počítačom a softvér s dostupným zdrojovým kódom dokážu existovať vo vzájomnej harmónii.

S týmito tvrdeniami nemôžeme v žiadnom prípade súhlasiť, pretože:

1. Nie je pravda, že OSS a softvérové patenty existujú v harmónii. V skutočnosti sa tvorcovia OSS musia patentovaným technológiám dôsledne vyhýbať, pretože iný postup by viedol k porušeniu zákona.
2. Na rozdiel od stanoviska EICTA považujeme za poľutovaniahodné, že Európsky patentový úrad pridelil desiatky tisícok softvérových patentov, pretože na základe Európskeho patentového dohovoru je patentovanie programov vylúčené.
3. Nie je pravda, že „jasným vysvetlením princípov vynálezov implementovaných v softvéri s dostupným zdrojovým kódom dopĺňajú patenty informácie prístupné len v zdrojovom kóde“. Ako sme už uviedli, OSS sa patentovaným technológiám dôsledne vyhýba. Tak ako potom môžu patenty dopĺňať informácie prístupné v jeho zdrojovom kóde?
4. Rovnako zavádzajúca je posledná citovaná časť, v ktorej autori tvrdia, že „veľa súkromných spoločností, univerzít a štátnych výskumných pracovísk aktívne podporuje hnutie za dostupný zdrojový kód a rovnako aktívne žiada o udelenie patentov“. Známy je postoj dvoch významných spoločností, pričom oba prípady svedčia o nevýhodnosti softvérových patentov. Prvou je IBM, ktorá ako jedna z prvých rozpoznala veľký ekonomický potenciál otvoreného softvéru. Lenže zároveň rozpoznala, že patenty sú veľkou prekážkou jeho rozvoja. Preto vyšla s iniciatívou, v ktorej uvoľnila 500 softvérových patentov pre voľné použitie v projektoch s otvoreným kódom. Druhou spoločnosťou je Red Hat, líder v oblasti distribúcie OSS a poskytovania s ním súvisiacich služieb. Vo svojom vyhlásení konštatuje, že veľkú väčšinu softvérových patentov dnes vlastní niekoľko málo firiem. Vo svete, kde sú softvérové patenty realitou (USA) bola Red Hat donútená budovať svoje vlastné patentové portfólio, aby sa mohla v prípade napadnutia prostredníctvom patentov svojimi vlastnými patentami brániť. Samozrejme, že pre vývoj otvoreného softvéru sú patenty Red Hat voľne prístupné.

Citovanú časť textu vyhlásenia združenia EICTA považujeme za pokus o „odobrenie“ softvérových patentov prostredníctvom slobodného – otvoreného softvéru.

V tejto súvislosti upozorňujeme na výzvu vedúcich osobností troch významných OSS projektov, ktorí na rozdiel od EICTA skutočne majú právo sa za otvorený softvér vyjadrovať, a to výzvu Linusa Torvaldsa, Michaela Wideniusa a Rasmusa Lerdorfa adresovanú Rade Európy. Ich výzva patenty plne odmieta a upozorňuje na nebezpečenstvá, ktoré by ich zavedenie do európskeho právneho systému prinieslo.

Sme presvedčení, že softvér treba z patentovateľnosti úplne vylúčiť. Softvérové patenty sa dnes stávajú zbraňou proti malým firmám, ktoré sú často nositeľmi technického pokroku. Bez softvérových patentov sa v Európe môže vytvoriť prostredie, ktoré bude pre rozvoj informačného priemyslu priaznivejšie ako v USA. Preto vyjadrujeme plnú podporu Stanovisku k problematike patentovateľnosti programov počítačov a Stanovisku k vývoju rokovaní v Rade Európy a Európskom parlamente o patentovateľnosti programov počítačov, ktoré vydala Slovenská informatická spoločnosť (SISp).

Podpisy (v abecednom poradí):

• Samuel Alexik, vysokoškolský učiteľ ŽU Žilina, používajúci OSS vo výuke a výskume
• Juraj Bednár, systémový administrátor Open-Source systémov a publicista v oblasti open-source problematiky
• Radovan Bukoci, vedúci slovenského lokalizačného tímu prehliadača Mozilla
• Urban Biel, IT špecialista
• Ondrej Červený, používateľ OSS
• Ondrej Hučko, zakladateľ a vedúci projektu LinuxOS.sk
• Ľubomír Host, fyzik, expert na informačnú bezpečnosť, vývojár OSS
• Ján Husár, zakladajúci člen Slovak Open Source Initiative a Open Source Academy, člen Synets Open Group
• Martin Homola, doktorand na FMFI UK, používajúci OSS pri vedeckej práci a výučbe
• Martin Hudec
• Jozef Chocholáček, hlavný analytik spoločnosti Qbizm technologies, a.s.
• Ondrej Jombík, analytik, IT konzultant, expert na informačné technológie a telekomunikácie
• Michal Kaukič, vysokoškolský učiteľ ŽU Žilina, používajúci OSS vo výuke a výskume
• Aleš Kozubík, vysokoškolský učiteľ ŽU Žilina, používajúci OSS vo výuke a výskume
• Kloc Marek, security consultant, expert na počítačovú bezpečnosť
• Andrej Kacian, študent, vývojár Gentoo Linux-u, vývojár OSS
• Branislav Klocok, riaditeľ pre ekonomiku a marketing v OFZ a.s. - vedúci slovenského lokalizačného tímu OpenOffice.org
• Matej Kollár
• Peter Markoš, vedecký pracovník, používajúci OSS prostriedky pre vedeckú prácu, FÚ SAV Bratislava
• Juraj Michálek, prezident Slovak Linux Users Group
• Martin Motovsky
• Jan Odzgan, IT Security Consultant
• Ján Ondrej, systémový programátor UPJŠ Košice, vývojár OSS
• Peter Palúch, zodpovedá za podporu GNU/Linux v Projekte Infovek Slovensko
• Štefan Peško, vysokoškolský učiteľ ŽU Žilina, používajúci OSS vo výuke a výskume
• Pavel Petrovič, doktorand informatik na NTNU Trondheim, Nórsko, podieľa sa na tvorbe a je používateľom OSS
• Tibor Pittich, živnostník, systémový administrátor, konzultant, vývojár OSS
• Ján Spišiak, konzultant, používa OSS prostriedky pre riešenie fyzikálnych problémov
• Eduard Szattler, právnik
• Helena Šamajová, vysokoškolská učiteľka, používa OSS pri výuke, ŽU Žilina
• Martin Šechný, informatik, učiteľ, OSS používa pri štúdiu a presadzuje jeho používanie v školstve
• Ján Šefránek, Katedra aplikovanej informatiky, FMFI UK
• Miloš Šrámek, vysokoškolský učiteľ, prednášajúci problematiku OSS na FMFI UK
• Peter Šurda, živnostník, expert na informačnú bezpečnosť, vývojár OSS